Domov / Novinky

29. Marec 2018

Vyjde 3. pokus regulovať sprostredkovateľské provízie?

38470152366_3c00fc9de5_z

V druhej polovici marca sa do medzirezortného pripomienkovacieho konania dostal návrh zákona o poisťovníctve. Podľa neho by provízie pri sprostredkovaní úverov mali dosahovať maximálne 1,5 percenta hodnoty úveru. Obmedzené majú byť aj provízie pri predaji poistenia.

Regulácia IŽP

Štát chce aktuálne regulovať výšku provízii pri sprostredkovaní úverov tak, že ich horný limit by mal byť nastavený na 1,5 percenta zo sumy čerpaného úveru a výplata provízií by mala byť rozložená tri roky. Výška limitu pravdepodobne problém trhu robiť nebude, pretože väčšina bánk väčšie provízie dnes nevypláca. Horšie to bude s ich rozložením v čase.

Okrem úverov sa má regulovať aj investičné životné poistenie (IŽP), konkrétne výška odkupnej hodnoty v prvých rokoch. „Cieľom úpravy má byť zamedzenie negatívneho javu, keď klient znáša všetky náklady spojené s uzavretím poistnej zmluvy v prvých rokoch po uzavretí poistnej zmluvy,“ uvádza rezort financií. Problémom IŽP je v tom, že počas prvých dvoch rokov sa príspevky klienta používajú takmer výhradne na úhradu provízie za sprostredkovanie.

Ak teda človek zruší svoju zmluvu do dvoch rokov od jej uzavretia, je často nemilo prekvapený. Z poisťovne nedostáva žiadnu kompenzáciu. A to je jedným z dôvodov, pre ktorý niektorí sprostredkovatelia odmietajú IŽP klientom a priori poskytovať.

Podľa návrhu by provízie z klientských vkladov mali byť strhávané len postupne. Poisťovňa by mohla na tento účel v prvom roku použiť len 30 percent, v druhom roku 15 percent a v ďalších rokoch päť percent vkladu. Riziko za predčasné zrušenie zmluvy by tak znášali poisťovne. Táto regulácia sa však dotkne len tých sprostredkovateľov, ktorí IŽP uzatvárajú. Ich počet pritom postupne klesá a produkt ustupuje v prospech klasického rizikového poistenia.

Tretí legislatívny pokus

Súčasný návrh regulácie provízií je už tretím v poradí. Na jar minulého roka rozbúril hladinu nápad rozložiť ich výplatu až na sedem rokov a limitovať výšku na 1,3 percenta pri úveroch, a 130 percent z ročnej platby pri poistení. „Počet sprostredkovateľov by mohol po regulácii provízii klesnúť až o dve tretiny,“ uviedol v reakcii územný riaditeľ Fincentra Roman Gálik. Ministerstvo svoj návrh po verejnej kritike stiahlo.

Neskôr vyšlo s upravenou verziou, ktorá počítala s rozložením provízií na päť rokov, keď na začiatok mal sprostredkovateľ dostať 40 percent sumy, a potom štyri roky po sebe po 15 percent. I tento návrh ale stiahlo.
 
„Sme radi, že súčasná verzia sa oproti minuloročným citeľne zjemnila,“ hovorí analytik Fincentra Peter Világi. „Hoci ide o nepopulárnu reguláciu, ak bude návrh schválený v súčasnej podobe, vieme sa s ním naučiť žiť. Fincentrum je na to pripravené,“ konštatuje. Vysvetľuje, že obmedzenie provízií sa dalo očakávať. Došlo totiž k nemu už vo viacerých európskych krajinách.

Bude to podľa neho klásť zvýšené nároky na kapacity sprostredkovateľských spoločností. Len etablované a kapitálovo silné firmy si totiž budú môcť dovoliť výpadok v províziách svojim sprostredkovateľom dofinancovať formou záloh. „Áno, v závislosti od finálne schválenej podoby zákona uvažujeme aj o takejto možnosti,“ potvrdzuje analytik.

Výplata v troch splátkach

Čo spôsobí regulácia provízií? Predstavme si, že v prípade bežného zamestnanca, by sa jeho zamestnávateľ rozhodol nevyplácal mu mzdu naraz, ale postupne tri roky. Namiesto dnes priemernej „bratislavskej“ mzdy 1200 eur, by teda človek dostal tento rok 400 eur, na budúci rok ďalších 400 eur a v roku 2020 posledné štyri stovky. Pre rodinný rozpočet tohto zamestnanca by to bola citeľná rana. Logickým krokom by asi bolo, začať si hľadať nové zamestnanie. Niečo podobné sa môže stať aj na finančnom trhu.

Niekto by mohol namietať, že príjmy finančných sprostredkovateľov sú také vysoké, že ani ich zníženie na jednu tretinu ich rozpočty nijako zásadne nerozhádže. Na trhu pôsobí necelých 30 tisíc sprostredkovateľov. V skutočnosti ich má však nadpriemerné príjmy len malá časť. Sú to tí najšikovnejší, ktorých telefónne čísla si ľudia medzi sebou vymieňajú ako kontakt na dobrého lekára – špecialistu.

Podľa odhadov z minulého roka však nedosahuje priemerný príjem sprostredkovateľa na trhu ani priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Je to dokonca len necelých 700 eur.

Čo sa stane, ak by sa znížil príjem týchto ľudí? Jednoducho prestanú vykonávať svoju profesiu. A s nimi prídu niektorí ľudia o poradenstvo v oblasti financií. Nejde tu len o hypotéky, ale aj o nastavenie poistiek a sporenie si na dôchodok. K niečomu podobnému mimochodom došlo pri legislatívnej zmene vo Veľkej Británii.

Je zaujímavé, že ani napriek už niekoľko rokov trvajúcemu hypotekárnemu boomu, nijako nerastie počet zmlúv v životnom poistení. Časť ľudí teda nie je dostatočne chránená proti výpadku príjmu, z ktorého si spláca hypotéku. Už dnes teda časť ľudí nemá prístup ku kvalifikovanému poradenstvu v oblasti financií, čo by sa po zredukovaní sprostredkovateľského stavu ešte zhoršilo.

 

Zdroj: Investujeme.sk

Vybrať

Denne aktualizovavné a objetívne porovnanie hypoték
od všetkých bánk

Prihláste sa k odoberaniu noviniek a získajte
e-Book zdarma

V tomto e-Booku prezrádzame 7 zaručených tipov ako môžete ušetriť
peniaze a platiť menej za finančné produkty. Je plný konkrétnych príkladov,
pomocou ktorých vám veľmi jednoducho a efektívne vysvetľujeme,
koľko a ako ušetriť.

Potvrdzujem, že som sa oboznámil s

Informačným memorandom pre klienta